Pred 36 rokmi zhorela Kežmarská chata

Napísal  Boris Švirloch (Podtatranské noviny) , štvrtok, 28 október 2010
Stretnutie priaznivcov Kežmarskej chaty Stretnutie priaznivcov Kežmarskej chaty

Niekdajšia Kežmarská chata pri Veľkom Bielom plese začala písať svoju históriu 4. októbra 1942, keď bola odovzdaná do prevádzky prvému chatárovi Alojzovi Krupitzerovi, ktorý dovtedy pôsobil na Votrubovej chate. Tá stála asi sto metrov od novopostavenej Kežmarskej chaty, ktorá ju v ďalších rokoch nahradila. Aj druhý, hoci už oveľa smutnejší medzník Kežmarskej chaty, sa viaže k októbru. Chata bola turistom k dispozícii presne 32 rokov a tri dni, keď 7. októbra 1974 nešťastne zhorela.

Pamätníci chaty sa každoročne v októbri stretávajú na jej niekdajšom mieste a spomínajú na ňu a na príbehy s ňou spojené. Tieto stretnutia už pravidelne organizuje turistický nadšenec Oto Rozložník, tohto roku sa k nemu pridal i syn slávneho chatára Laca Kulangu Pavol, ktorý v rámci činnosti svojej zážitkovej agentúry Coollangaa zorganizoval hromadný výlet Kežmarčanov k Veľkému Bielemu plesu. „Starší obyvatelia Kežmarku veľmi radi na „svoju“ chatu spomínajú a vracajú sa na miesto, kde stála. Som preto rád, že sa opäť dali dohromady a mohli sme spolu s nimi zažiť atmosféru tohto nevšedného stretnutia. Zároveň ma teší, že sa podarilo osloviť i najmladšiu generáciu kežmarských turistov, ktorí sa tak mohli opäť dozvedieť niečo viac z histórie Kežmarku a Tatier,“ uviedol Pavol Kulanga.

Účastníci stretnutia sa tentoraz dozvedeli viac o Štefanovi Kovalčíkovi, vysokohorskom nosičovi, lyžiarovi, horolezcovi a olympionikovi, ktorý bol v rokoch 1946 – 1951 a 1957 – 1967 na Kežmarskej chate chatárom. Po ňom chatu prevzal Rudolf Horeháj a počas jeho pôsobenia nešťastne zhorela. „Na Kežmarskú chatu som nastúpil ešte v roku 1965 k pánovi Kovalčíkovi, pracoval som uňho ako prevádzkar a účtovník. V roku 1967 som po ňom chatu prebral. V roku 1968 som mal v chatárčení ročnú pau­zu, no o rok neskôr som sa na chatu znova vrátil,“ zaspomínal si priamo na mieste stretnutia posledný chatár už neexistujúcej vysokohorskej útulne.

V osudný deň skoro popoludní z Veľkého Bieleho plesa schádzal spolu s manželkou do podhoria. Na chate ostali len kuchár, Kežmarčan Štefan Pitoňák, a dve dievčatá. Chata sa zapálila z agregátu, ktorý zapol spomínaný kuchár. Hostia tam vtedy neboli, chata bola v tých dňoch mimo turistickej prevádzky. „Dostal som správu o horiacej chate, a tak som sa spolu s manželkou a Rudom Matušekom vybral s gazom na Šalviový prameň a odtiaľ po kolenách v snehu pešo až hore iba za 30 minút. Po ceste sme už počuli, ako vybuchol jeden sud nafty zo všetkých 45, ktoré boli hore vyvezené a pripravené na zimnú prevádzku.

Chata však nezhorela úplne, časť z nej sa podarilo zachrániť. No nakoniec sa rozhodlo, že to, čo ostalo, sa kvôli bezpečnosti zbúra,“ doplnil R. Horeháj, ktorý stále verí, že Kežmarská chata bude v budúcnosti v nejakej podobe opäť postavená na svojom pôvodnom mieste.

Banner podtatranské noviny

Posledná úprava streda, 15 január 2014

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.

Odporúčame

Virtuálna prehliadka