Pred 36 rokmi zhorela Kežmarská chata
Pamätníci chaty sa každoročne v októbri stretávajú na jej niekdajšom mieste a spomínajú na ňu a na príbehy s ňou spojené. Tieto stretnutia už pravidelne organizuje turistický nadšenec Oto Rozložník, tohto roku sa k nemu pridal i syn slávneho chatára Laca Kulangu Pavol, ktorý v rámci činnosti svojej zážitkovej agentúry Coollangaa zorganizoval hromadný výlet Kežmarčanov k Veľkému Bielemu plesu. „Starší obyvatelia Kežmarku veľmi radi na „svoju“ chatu spomínajú a vracajú sa na miesto, kde stála. Som preto rád, že sa opäť dali dohromady a mohli sme spolu s nimi zažiť atmosféru tohto nevšedného stretnutia. Zároveň ma teší, že sa podarilo osloviť i najmladšiu generáciu kežmarských turistov, ktorí sa tak mohli opäť dozvedieť niečo viac z histórie Kežmarku a Tatier,“ uviedol Pavol Kulanga.
Účastníci stretnutia sa tentoraz dozvedeli viac o Štefanovi Kovalčíkovi, vysokohorskom nosičovi, lyžiarovi, horolezcovi a olympionikovi, ktorý bol v rokoch 1946 – 1951 a 1957 – 1967 na Kežmarskej chate chatárom. Po ňom chatu prevzal Rudolf Horeháj a počas jeho pôsobenia nešťastne zhorela. „Na Kežmarskú chatu som nastúpil ešte v roku 1965 k pánovi Kovalčíkovi, pracoval som uňho ako prevádzkar a účtovník. V roku 1967 som po ňom chatu prebral. V roku 1968 som mal v chatárčení ročnú pauzu, no o rok neskôr som sa na chatu znova vrátil,“ zaspomínal si priamo na mieste stretnutia posledný chatár už neexistujúcej vysokohorskej útulne.
V osudný deň skoro popoludní z Veľkého Bieleho plesa schádzal spolu s manželkou do podhoria. Na chate ostali len kuchár, Kežmarčan Štefan Pitoňák, a dve dievčatá. Chata sa zapálila z agregátu, ktorý zapol spomínaný kuchár. Hostia tam vtedy neboli, chata bola v tých dňoch mimo turistickej prevádzky. „Dostal som správu o horiacej chate, a tak som sa spolu s manželkou a Rudom Matušekom vybral s gazom na Šalviový prameň a odtiaľ po kolenách v snehu pešo až hore iba za 30 minút. Po ceste sme už počuli, ako vybuchol jeden sud nafty zo všetkých 45, ktoré boli hore vyvezené a pripravené na zimnú prevádzku.
Chata však nezhorela úplne, časť z nej sa podarilo zachrániť. No nakoniec sa rozhodlo, že to, čo ostalo, sa kvôli bezpečnosti zbúra,“ doplnil R. Horeháj, ktorý stále verí, že Kežmarská chata bude v budúcnosti v nejakej podobe opäť postavená na svojom pôvodnom mieste.
