Osobnosti Kežmarku v novej publikácii

„Nemám dosah na to, aby bola kniha distribuovaná podľa mojich predstáv a aby sa dostala do každej domácnosti, ktorá o ňu prejaví záujem. Asi 150 kusov publikácie však bude k dispozícii v kežmarskom kníhkupectve, takže tí, ktorí majú záujem o knihu, sa musia s jej kúpou poponáhľať,“ uviedol Jaroslav Šleboda z vydavateľstva Jadro, ktoré knihu vydalo. Osobností Kežmarku sa do knihy zmestilo 450, všetko sú to už nežijúci významní ľudia, ktorí sa v meste narodili, študovali, pôsobili, či Kežmarok navštívili. Novú knihu pripravilo desať autorov pod vedením známej kežmarskej historičky Nory Baráthovej. Publikácia je rozdelená do troch častí. V prvej sa čitatelia v krátkosti dozvedia, čo sa v meste od jeho vzniku až po súčasnosť významné udialo, v strednej časti sú životné príbehy jednotlivých osobností a v závere prehľadný register. „V Kežmarku sa narodilo, žilo, pôsobilo a študovalo veľmi veľa ľudí, ktorí si zaslúžili spomienku. Najprv sme začali zhromažďovať mená, mali sme ich asi dvesto, napokon ich je v knihe až 450. Sú to osobnosti od trinásteho storočia až po súčasnosť. Myslím si, že sa nám podarilo zachytiť každú jednu veľkú osobnosť, ktorá tu bola. Nerobili sme však knihu prísne vedecky, ale zamerali sme sa najmä na osudy ľudí spojené práve s Kežmarkom,“ skonštatovala zostavovateľka knihy a autorka takmer 300 profilov osobností Nora Baráthová.

Kniha Osobnosti Kežmarku bola oficiálne prezentovaná na vernisáži výstavy Kežmarok vo vývine storočí, ktorú pri príležitosti 740. výročia udelenia mestských práv Kežmarku zorganizovalo mesto v spolupráci s pobočkou Štátneho archívu v Spišskej Sobote a s Múzeom v Kežmarku v priestoroch výstavnej siene Barónka. „Archív slobodného kráľovského mesta Kežmarok je uložený práve u nás v Štátnom archíve. Je mimoriadne vzácny a zachovalý. Na túto výstavu sme z našich zbierok poskytli vzácne dokumenty, ako napríklad cechové artikuly, výučné listy, cechové knihy či faximíliu erbovej listiny mesta z roku 1463, kde je erb zobrazený v strede textu. Mimoriadne vzácnym dokumentom je aj listina Ferdinanda III. z roku 1655, ktorou bol Kežmarok znovu vyhlásený za slobodné kráľovské mesto. Okrem toho návštevníci výstavy môžu vidieť katastrálne mapy, pečate, odtlačky pečatidiel a dokumenty týkajúce sa Imricha a Štefana Tököliovcov,“ uviedla riaditeľka pobočky Štátneho archívu v Poprade Božena Malovcová. Niekoľko vzácnych relikvií na výstavu poskytlo i kežmarské múzeum. „Okrem archívnych dokumentov prezentujeme i výsledky najnovších archeologických výskumov v centre mesta, bohatosť a tradície kežmarských cechov, ale aj časť zariadenia z bývalej kežmarskej radnice. Nechýba tu však ani časť interiéru pozostalosti barónky Hedvigy Márie Szirmay, ktorá v tejto budove žila,“ dodala riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.