Juraj Herz okrem toho v kežmarskom kine, kde ešte ako malý chlapec vstrebával prvé filmové zážitky, uviedol svoj najnovší film Habermannov mlyn. Početné publikum, v ktorom nechýbali ani niekoľkí režisérovi priatelia a známi z detských čias, ktoré strávil v Kežmarku, aplaudovalo nielen filmu, ale aj samotnému Jurajovi Herzovi. Ten s prítomnými niekoľko desiatok minút diskutoval nielen o filme, ale aj o svojich príjemných i menej príjemných zážitkoch z rodného mesta. „Naposledy som tu bol pri smutnej príležitosti, keď mi pred 18 rokmi zomrel otec. Mama už vtedy nežila. Potom sa mi nechcelo sem prísť, pretože som mal stále pred očami skončenie určitej časti života. Aj keď som tu mal bratov, mama a otec sú predsa len „iná kategória“. Hoci ma bratia veľmi volali, aby som prišiel, stále som bol taký zamestnaný, že sa mi dlho prísť nepodarilo,“ rozhovoril sa Juraj Herz, ktorý sa teda konečne po rokoch do Kežmarku vrátil aj vďaka oceneniu, ktoré si prišiel prevziať osobne.
„Ja som o čestných občanoch doteraz iba počul. Viem, že niektorí významní ľudia dostávajú toto ocenenie, ale nevedel som, že som taký významný, aby som ho mal tiež dostať. Som však veľmi potešený. Je to prvý a myslím si, že aj posledný raz, čo som čestné občianstvo dostal,“ povedal režisér s úsmevom. Juraj Herz strávil v Kežmarku dva dni, počas ktorých navštívil niekoľko známych i menej známych miest v meste a okolí. „V Kežmarku sa mi vždy vynorí veľa spomienok, pretože to, čo som zažil v detstve, si stále nesiem so sebou. Spomienky a minulosť som hľadal počas oboch dní, čo som tu. So svojimi bratmi som prešiel známe miesta, no málo z nich som našiel zachované tak, ako som si ich pamätal. Videl som však aj novú časť mesta. Veľmi ma prekvapilo a zaujalo, ako sa Kežmarok rozrástol do krásy. Všetko sa zmenilo, ale ja to neľutujem, pretože zmenilo sa k lepšiemu,“ dodal režisér, ktorého najznámejšími filmami sú napríklad Spalovač mrtvol, Holky z porcelánu, Upír z Feratu, Petrolejové lampy, Morgiana či Sladké starosti.
