Viacdňové oslavy sa konali v závere júla v oboch sídlach Euroregiónu, v Novom Targu i Kežmarku. Ich súčasťou bola konferencia, prehliadka Oravy, Liptova a Spiša, kultúrny program na nádvorí Kežmarského hradu i mimoriadny kongres, ktorého súčasťou bolo i oceňovanie tých, ktorí sa zaslúžili o vznik a rozvoj zoskupenia. „Po roku 1990, keď sa teoreticky otvorili hranice, samosprávy na oboch stranách začínali pociťovať túžbu stretávať sa, vymieňať si skúsenosti a učiť sa jeden od druhého. Do Euroregiónu Tatry sa zapájali najprv mestá z Oravy, Liptova a Spiša, potom sa pridávali aj mnohé obce. Dnes je členom cezhraničného zoskupenia 109 obcí a miest na našej strane, v ktorých žije asi 360-tisíc obyvateľov. V Poľsku je to približne 450-tisíc obyvateľov,“ rozhovoril sa Milan Nevlazla, riaditeľ kancelárie Združenia Región Tatry v Kežmarku. V začiatkoch spolupráce sa začali odstraňovať zbytočné bariéry na hraničných priechodoch, alebo sa začal rozširovať malý pohraničný styk, čiže prechod cez hranice aj na miestach, kde nie je prístupná automobilová doprava. Prvým spoločným podujatím bol Euroregión bez hraníc, stretnutie Poliakov a Slovákov v blízkosti pohraničia. Počas tejto akcie si ľudia prvýkrát vyskúšali prechod cez rampu bez dokladov. „Už vtedy sme ukazovali, kde je cesta a kam smerujeme. Napokon to vyvrcholilo úplným otvorením hraníc a rozšírením Schengenského priestoru o obe republiky,“ pokračoval Nevlazla.
V zmluve z roku 1994 sa obe strany dohodli na oblastiach vzájomnej spolupráce. Boli to kultúra, životné prostredie, hospodárstvo, cestovný ruch, informatika atď. „Začali sme pravidelne organizovať hospodárske fóra, ale aj konferencie cestovného ruchu, na ktorých sa môžu prezentovať samosprávy či miestni podnikatelia z oboch strán hranice. V oblasti životného prostredia sme sa zamerali na čistotu rieky Poprad, či už výstavbou viacerých čistiarní odpadových vôd, alebo zapojením školskej mládeže do projektu pravidelného monitoringu čistoty vodného toku,“ spomenul ďalšie oblasti spolupráce Nevlazla. Veľmi dôležitou úlohou Euroregiónu Tatry je i využívanie grantových výziev fondov nielen Európskej únie. „Prvé menšie projekty sme podávali už pred viac ako desiatimi rokmi. Po čase prišli na rad i tie väčšie. Z nich doteraz najväčší na našej strane bol projekt rekonštrukcie Domu slovensko-poľského stretávania v Kežmarku, ktorá stála 12 miliónov vtedajších korún. V súčasnosti je najdôležitejším a najvážnejším podaným projektom výstavba cyklochodníka okolo Tatier na oboch stranách hranice v hodnote 6 miliónov eur. Ak bude úspešný, v oblasti Kežmarku, Hornej Oravy a Liptovského Mikuláša i na poľskej strane sa začnú budovať prvé chodníky, ktoré budú v budúcnosti súčasťou celkového asi 330-kilometrového okruhu,“ prezradil šéf slovenskej kancelárie.
Z najbližších aktivít Euroregiónu Tatry treba spomenúť dlhšie trvajúci projekt, ktorý vyvrcholí na jeseň v Kežmarku Festivalom siedmich kultúr, ktorého súčasťou, okrem konferencie o Tatrách, bude i slávnostný koncert známeho poľského speváka J. K. Pawluśkiewicza a jeho hostí. V polovici novembra má v rámci rovnakého projektu na 120 stranách vyjsť kniha o siedmich kultúrach 14 miest slovenskej strany Euroregiónu Tatry.
